Aký by bol svet bez fantázie? Dovoľujem si s istotou tvrdiť, že zvláštny a možno aj prázdny. Naše mamky, či staré mamky nám s láskou v detstve rozprávali všelijaké príbehy či rozprávky. Takto sa z pokolenia na pokolenie tradovali príbehy, kde sa mnohé sny, fantázie a ľudové múdrosti tradovali. Ani mnohí literárni vedci nedokážu s istotou vystopovať dátum a miesto vzniku väčšiny ľudových rozprávok. Vekmi sa obrusovali, prispôsobovali momentálnym životným situáciám jednotlivých rozprávačov a hlavne svoje si v nich našli malí aj veľkí. V tejto línii chce pokračovať aj Divadlo na hojdačke. Pôvodú rozprávkovú tému zozbieral Samuel Czambel začiatkom 20.storočia, neskôr ju upravila Mária Ďuríčková. Pre naše dramatické spracovanie však poslúžil starší Czambelov zápis. 

Janko Polienko je nezbedný chlapec, ktorý vo svojej detskej čistote uverí drakovi, ktorý ho chce zjesť… Tak ako v mnohých klasických rozprávkach je tu dominantná téma neposlušnosti rodičov. V našom podaní je predstavenie hrané s maňuškami, plné farieb, smiechu a pesničiek. Nechýba ani interaktivita, napätie, či boj dobra so zlom. Našťastie však ako to v rozprávkach býva, dobro víťazí.